História

Východne od rieky Váh i Žitavy leží obec Búč na okraji najjužnejšej časti Matúšovej zeme, siahajúcej k Dunaju.
Jeho územie sa rozprestiera medzi obcami Gbelce, Mužla, Kravany nad Dunajom, Moča a Bátorové Kosihy.

Chotár dediny je mierne kopcovitou, spádnou, k Dunaju sa zvažujúcou krajinou. Leží vo výške 15 m nad vodnou hladinou Dunaja.

Búč už začiatkom 12. storočia bol dôležitou usadlosťou. V roku 1208 mal svoj kostol, ktorý bol posvätený Panne Márie
a ako samostatná obec v majetku ostrihomského arcibiskupa sa spomína v pápežskom desiatku pod menom BULSOU.

V roku 1212 je spomínaná pod menom BULCHU a od roku 1332 ako BIUCH.

Začiatkom 14. storočia obec veľa trpela. V roku 1311 stúpenci Matúša Čáka dedinu v majetku arcibiskupa úplne spustošili, vypálili. Bola to ich pomsta na cirkevných majetkoch, pretože ich kardinál Gentile uvrchol pod cirkevnú kliatbu. Po viac ako 20 rokov sa meno obce opäť objavuje v súpise pápežských desiatkov. To znamená, že obec znovu povstal
z ruín a ako sa dnes hovorí: stala sa platbyschopnou.V súpise daní z rokov 1531-32 je zaznamenaná pod menom Bulchu.

György Győrffy vo svojej knihe: Král Štefan a jeho dielo, sa zmienil o Búči, a vojvodcu z čias záboru vlasti pomenoval Bulcsúm. Archeologické vykopávky jednoznačne potvrdzujú, že Búč bol usadlosťou staromaďarských kmeňov.

Od roku 1549 sa Búč stáva poplatnou obcou Turkov. V čase tureckého podmanenia obyvatelia zavrhli rímskokatolické vierovyznanie a prijali protestantskú vieru. prijatie protestantskej viery malo dve východy. Okrem toho, že sa odbremenilo hospodárstvo, maďarský farár mohol hlásať v maďarčine. 

Spod tureckého jarma sa Búč definitívne oslobodil v roku 1683.

V zápisnici cirkevných návštev z roku 1755 je zaznamenaných 43 obyvateľov katolíckeho a 523 obyvateľov kalvínskeho vierovyznania. Kalvínsky kostol v obci postavili v roku 1784.

Obec od roku 1848 patrila pod zemepanstvo ostrihomského arcibiskupa. 

19. storočie je storočím formovania ľudského charakteru obyvateľov – činnosť dušpastiera Mihálya Katonu, zrušenie nevoľníctva a neskôr na prelome storočia pôsobenie učiteľa-kantora Pétera Zsemlyeho.

Zmluvou, ktorá bola uzavretá v paláci Trianon pri paríži v roku 1920, aj Búč odtrhli od materskej krajiny a pripojili k Československu. Potom v roku 1938 v zmysle Viedenskej dohody znovu pripojili k Maďarsku. Po 2. sv. vojne sa opäť stala súčasťou Československa.

Počas 2. svetovej vojny Búč bol frontovou dedinou až do 28. marca. 2. svetová vojna si vyžiadala z obce 75 obetí. Padlo 57 vojakov a 18 civilných obyvateľov.

Od roku  1945 do 1.septembra 1949 v dedine bola slovenská škola. V roku 1945-50 znovu otvorili školu s vyučovacím jazykom maďarským.

Podľa záznamov 16. mája bolo v obci založené JRD.