Obecný úrad Búč
Tesárska ulička 91
946 35 Búč
Tel: 035/ 777 60 01
E-mail: info@obecbuc.sk
Východne od rieky Váh i Žitavy leží obec Búč na okraji najjužnejšej časti Matúšovej zeme, siahajúcej k Dunaju.
Jeho územie sa rozprestiera medzi obcami Gbelce, Mužla, Kravany nad Dunajom, Moča a Bátorové Kosihy.
Chotár dediny je mierne kopcovitou, spádnou, k Dunaju sa zvažujúcou krajinou. Leží vo výške 15 m nad vodnou hladinou Dunaja.
Búč už začiatkom 12. storočia bol dôležitou usadlosťou. V roku 1208 mal svoj kostol, ktorý bol posvätený Panne Márie
a ako samostatná obec v majetku ostrihomského arcibiskupa sa spomína v pápežskom desiatku pod menom BULSOU.
V roku 1212 je spomínaná pod menom BULCHU a od roku 1332 ako BIUCH.
Začiatkom 14. storočia obec veľa trpela. V roku 1311 stúpenci Matúša Čáka dedinu v majetku arcibiskupa úplne spustošili, vypálili. Bola to ich pomsta na cirkevných majetkoch, pretože ich kardinál Gentile uvrchol pod cirkevnú kliatbu. Po viac ako 20 rokov sa meno obce opäť objavuje v súpise pápežských desiatkov. To znamená, že obec znovu povstal
z ruín a ako sa dnes hovorí: stala sa platbyschopnou.V súpise daní z rokov 1531-32 je zaznamenaná pod menom Bulchu.
György Győrffy vo svojej knihe: Král Štefan a jeho dielo, sa zmienil o Búči, a vojvodcu z čias záboru vlasti pomenoval Bulcsúm. Archeologické vykopávky jednoznačne potvrdzujú, že Búč bol usadlosťou staromaďarských kmeňov.
Od roku 1549 sa Búč stáva poplatnou obcou Turkov. V čase tureckého podmanenia obyvatelia zavrhli rímskokatolické vierovyznanie a prijali protestantskú vieru. prijatie protestantskej viery malo dve východy. Okrem toho, že sa odbremenilo hospodárstvo, maďarský farár mohol hlásať v maďarčine.
Spod tureckého jarma sa Búč definitívne oslobodil v roku 1683.
V zápisnici cirkevných návštev z roku 1755 je zaznamenaných 43 obyvateľov katolíckeho a 523 obyvateľov kalvínskeho vierovyznania. Kalvínsky kostol v obci postavili v roku 1784.
Obec od roku 1848 patrila pod zemepanstvo ostrihomského arcibiskupa.
19. storočie je storočím formovania ľudského charakteru obyvateľov – činnosť dušpastiera Mihálya Katonu, zrušenie nevoľníctva a neskôr na prelome storočia pôsobenie učiteľa-kantora Pétera Zsemlyeho.
Zmluvou, ktorá bola uzavretá v paláci Trianon pri paríži v roku 1920, aj Búč odtrhli od materskej krajiny a pripojili k Československu. Potom v roku 1938 v zmysle Viedenskej dohody znovu pripojili k Maďarsku. Po 2. sv. vojne sa opäť stala súčasťou Československa.
Počas 2. svetovej vojny Búč bol frontovou dedinou až do 28. marca. 2. svetová vojna si vyžiadala z obce 75 obetí. Padlo 57 vojakov a 18 civilných obyvateľov.
Od roku 1945 do 1.septembra 1949 v dedine bola slovenská škola. V roku 1945-50 znovu otvorili školu s vyučovacím jazykom maďarským.
Podľa záznamov 16. mája bolo v obci založené JRD.
Obecný úrad Búč
Tesárska ulička 91
946 35 Búč
Tel/Fax: 0911 817 887
e-mail: info@obecbuc.sk
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 1 | 2 |
3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 |
10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 |
17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 |
24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 1 | 2 |